WMOC - sprint F (08/07/2018)

Dnes bolo najdôležitejšie zvládnuť to psychicky. Ustáť ten tlak, ktorý sa len tak ľahko odfiltrovať nedal, vyštartovať s chladnou hlavou a zvládnuť úvod bez chyby. Dostať sa do optimálneho tempa, nepoľaviť, ale ani nezavariť mozog, aby som bola schopná umapovať to bezchybne až do konca. Štvrťhodinku udržať maximálnu možnú koncentráciu. Toto všetko sa podarilo. Opatrnejší ale hlavne bezchybný úvod ma dostal do pohody. Nasledovalo niekoľko mapovo jednoduchších postupov, kde už bolo potrebné ísť maximálnou rýchlosťou. Na 10-ke som šla do vedenia, ale stále iba tesne. Pod mostom som síce 3-4 sekundy stála a premýšľala, no napriek tomu, dlhší postup na 11-ku som mala najrýchlejší. Jedinú chybu som spravila na 13-ku, keď som si včas nevšimla popis a teda, že kontrola je zvonku. Postup som už ale dokončila tak, ako to bolo v tej chvíli najvýhodnejšie. Stratila som tam cca 7 sekúnd a o priebežné vedenie som sa po tejto chybe delila s Američankou Samanthou Saeger. Až po cieľ sme boli už na sekundy. 15-ku som zrejme mala ísť zľava, no v tej chvíli som už riešila postup 15-16. So Samanthou sme boli narovnako už na zberke, nerozhodol ani dobeh. Škoda, či našťastie? Ktovie... ale takto to bolo ozaj napínavé a vyrovnané. Za nami bol už cez pol minúty odstup, nasledovali Švédka s Fínkou, tiež s rovnakým časom. Pocit v cieli to bol nezabudnuteľný! Tie emócie, slzy radosti, nespočetné gratulácie a veľká radosť celej košicko - slovenskej skupinky. Paráda, ani sa mi nesnívalo, že môžem z Dánska doniesť medailu. Hoci z veteránskych, no stále sú to majstrovstvá sveta! Vstup medzi veteránov sa mi teda extra vydaril :)