Vítejte v mém digitálním archívu orienťáckých map!

Rozbehla som to dnes pekne, začiatok fakt super. Šlo to parádne až po šiestu kontrolu, kde som dala úplne najpomalší medzičas zo všetkých. Tesne som ju minula a potom už som sa tam len točila ako puk, nevedela som sa chytiť, všetko rovnaké... Nechala som tam asi desať minút. Nakoniec som ju nejako našla, fakt som po celý čas nebola ďaleko... Trošku mi to vzalo energiu, to je pravda. Ale postupne som opäť chytila motiváciu a snažila som sa do toho dať všetko.
Niekde na deviatke som chytila dve súperky. Resp... teda skôr oni mňa, no. Jedna bola zjavne lepšia. A tá druhá, tá tak pobehovala zhruba ako ja, len teda o dajakých 20 kíl mala viac, no napriek tomu, v tomto teréne to nebolo asi prekážkou, alebo skôr opačne, nejaké atletické schopnosti tu boli k ničomu. A tak sme sa nejako asi aj hecovali, snažili sa ísť svoje, nešli sme pekne v rovnakej stope, skôr opačne, čo najďalej od seba. Celkom sa mi aj dnes darilo čítať mapu, šlo to. Niekde asi v polke trate som ale pocítila ten môj sedací sval, zranenie, kvôli ktorému som pár mesiacov od januára nebehala. Nebránilo mi to v behu, no cítila som, že do pohybu musím dať oveľa viac energie. Akoby tá ľavá noha nevládala ťahať. Nejako som ale bola dobre mysľou nastavená, vo švungu a aj napriek tej 10-min chybe zo začiatku, povedala som si, že dám do toho všetko. A dala som to parádne, aj napriek tejto prekážke, záver som šla skvele. Najdlhší postup 15-16 som parádne umapovala, bola som na seba hrdá a aj fyzicky som sa hecla, ten postup som mala 11., na predzberku 4. a dobeh 9. Takže ozaj skvelý záver a ešte som to dala na 22.miesto, z čoho som vlastne nakoniec aj bola rada. A bolo to stále jedno z naj umiestnení nie len našej výpravy, ale aj zo všetkých štartujúcich Slovákov.
No a tiež treba povedať, že asi prvýkrát v histórii sa mi podarilo zabehnúť lepší výsledok na middli, než na longu.

Dnes som oveľa viac chápala tento terén ako včera, darilo sa mi držať kontakt s mapou, dokázala som čítať a očakávať terénne tvary, takže aj dohľadávky boli fajn. A aj les celkovo sa mi dnes zdal čistejší, prehľadnejší, bežateľnejší.
V úvode som mala parádne nasadenie a veľmi rýchlo som chytila flow! Bežalo sa mi super. Potom som ale trochu vyletela v postupe na päťku. Na plochej väčšej skalnej platni som nevedela presne kde som, len približne a tak dohľadať malinké údolíčko z opačnej strany vo svahu bolo záludné. Bola som trochu ďalej, chvíľu som tam pobehovala než mi to došlo. Trochu problém som mala potom ešte na sedmičke, bol to najdlhší postup a kontrolu som očakávala skôr, čítala som len zbežne, takže som nabehla najskôr minimálne tri cudzie kontroly, než som našla svoju. No a zvyšok plus mínus ok. Na tento terén to bol parádny výkon, v cieli som bola spokojná a akýkoľvek by bol výsledok, brala som. Výsledné 18.miesto v tomto teréne a v tejto fínskej konkurencii bolo myslím slušné.

Táto trať ma veľa naučila. Napríklad že moja taktika "nejako približne a potom sa niečoho chytím a domapujem" tu na severe absolútne nefunguje. Že ani chytiť sa veľkých otvorených plôch a identifikovať ich podľa tvaru nezvládam. Že nezvládam držať ani vybodkované rozhranie porastov. Že aj na pretekoch, kde štartuje 4200 pretekárov dokážem na jedničku bežať tak, že 10 minút nikoho nestretnem. Že aj z malých úspechov sa viem veľmi tešiť. Že aj v beznádeji dokážem opäť a znova nájsť motiváciu. A že na lesných disciplínach mi ani razenie emitom nevadí. Výkon katastrofa, no Áčko finále na middle je tam. Neviem či sa mám tešiť, či báť. Snáď iba dúfať v bežateľnejší a prehľadnejší terén na finále.

Trať bola pekná, o poznanie technickejšia než kvalifikácia. Začala som super, medzičasy 7-4-2-3-2-7, bezchybné postupy. Na sedmičku som na moment zastala, lebo som hneď nevidela kontrolu a tuším som aj pozrela do popisov, že čo za objekt hľadám a hneď +19 sekúnd. No a potom na kontroly 9, 10 a 11 opäť straty okolo 20 sekúnd, tam to bolo myslím že všetko na horších voľbách postupov. Ale tak aspoň to bolo plynulé, bežala som fyzicky čo to dalo. Záver som mala perfektný, od 12-ky tri najrýchlejšie medzičasy, čo v tej konkurencii myslím že bolo super. No akosi... cítila som, že to nebude ono.
V cieli ôsme miesto a prvotne také mierne sklamanie... Tak som to šla v tichosti vyklusať, no nakoniec toto bolo najlepšie umiestnenie z našej výpravy zo všetkých disciplín a ukázalo sa, že tu vo Fínsku, v tejto konkurencii a pri tom počte pretekárov byť v top10 je vlastne super výsledok.

Bola to len kvalifikácia, takže nervozitu som nejako nepociťovala, o nič nešlo. Stačilo podať štandardný výkon, bez plašenia sa, nedrtiť to na max, len nespraviť žiaden zásadný zásek. Zas ale, chcela som skončiť niekde vkusne vpredu, takže až tak voľne som nešla. Priestor pretekov ako aj samotná stavba trate neboli nič zložité, nič záludné. Bolo to jasné, prehľadné a rýchle, tak, ako to mám rada. Trošku som pribrzdila v postupe 2-3, kde ma zaskočila otvorená brána do veľkého dvora, kadiaľ veselo behali pretekári, no podľa mapy to bola olivová a brána bola v mape zatvorená. Tak som tam pár sekúnd riešila, čo je to zač, keďže na tej ulici som mala ku mojej kontrole vbehnúť do jedinej možnej uličky, len polohovo trochu viac vpravo. Vyhodnotila som to správne, no podľa medzičasov som tam strávila viac času, než bolo nutné a pár miest som poklesla. Ďalej mi to ale šlo pekne, zopár medzičasov som mala (1, 2, 4...) až som sa dostala na priebežné tretie miesto, to som ale stratila nevšimnutím si podchodu, ktorým sa pekne dal skrátiť postup na zberku. Takže nakoniec štvrtá, čo je výborná pozícia pred zajtrajškom a aj s výkonom som spoko.

Dali sme si pr eten zážitok ešte jedno kolo, teraz už len najľahšiu trať. To už šlo, už som chápala o čo ide. Al eaj tak som dostala od Niky dosť.

Bol to opäť zážitok! To, že mi tento druh orienťáku absolútne nejde, to je druhá vec. Ale i tak, parádna výzva, perfektný tréning koncentrácie no a ozaj krásny orienťácky zážitok.